Víla Rosálka
Prší... A ja stojím pri otvorenom okne a vdychujem vôňu Dažďa a Vetra, ktorý jemne pofukuje okolo. Víly Vetra tancujú pomedzi Kvapky. Vystriem ruku a niečo na ňu padne. Je to také nežné, jemné a trošičku chladné. Pozriem na ruku a tam sa leskne, malá priesvitná Kvapôčka. Usmejem sa. A som rada, že kvapôčka sa na mňa usmiala. Zrazu niečo stane sa a pri tom moje Srdiečko zaplesá. Kvapôčka sa po ruke rozleje a v mojej dlani stojí malá krásna nádhera. :)) Bledú tváričku zdvihne k Nebu, otvorí očká Belasé, usmeje sa a vlasy blonďaté jej padajú na plecia. Roztvorí ružové, motýlie krídelká, chytí fialkastú kvapku a povie mi, daj si trochu a bude Ti dobre. Keď bude pršať uvidíš ma lietať, medzi mojimi Sestrami Kvapkami. Povie a odletí do diaľav a spoza kopcov Slniečko začne vychádzať. :)))
Pre Linne :)
(Sisi, 14. 8. 2009 21:53)